Na festivale Sitno Blues 2015 sme tento rok uzatvárali program a diali sa tam veci! Dáźď očividne vysmiatym návštevníkom neprekážal, práve naopak. Celé publikum sa dokonca stalo  svedkom žiadosti o ruku. Tá sa odohrala priamo počas nášho koncertu, keď sme vyzvali zaľúbené dvojice na tanec na pódiu, čoho sa chopil veľmi odvážne vybratý mladík a priamo tam pred všetkými požiadal svoju lásku o ruku. Bol to veľmi emotívny moment, slzy sa nám tisli do očí, nikdy predtým sme nič také nezažili. Na festival pri Počúvadlianskom jazere  budeme určite veľmi dlho spomínať.

Petko z Polemic

Spolu to ide
V sobotu ráno som sa zobudil do festivalového dňa v malebnom prostredí B.Štiavnice, na Počúvadlianskom Jazere. Miesto žilo letným ruchom obľúbenej rekreačnej oblasti, ľudia sa kúpali v jazere, sedeli na terasách podnikov a užívali si prebiehajúce kultúrne podujatia. Jedným z nich bol festival Sitno Blues. Čakalo nás milé privítanie organizátormi, autá sme zaparkovali a šli si obzrieť jarmok remesiel a okolie jazera, kým majstri zvukári pripravili pódium k noseniu nášho aparátu. Treba spomenúť pohotovú a ochotnú pomoc od chalanov z organizačného tímu, ktorí nám pomohli s nosením našich vecí, konečne sme si mohli zahrať bez toho, aby sme mali unavené ruky, veľmi milá služba, klobúk dole. A vôbec, celý tím bol veľmi milý a ústretový, proste backstage žil vlastným životom, veľa smiechu a milých ľudí, proste full service. Ba aj zvukári sa postarali o naše maximálne pohodlie na pódiu. Hral som po dlhom čase v stereo rozložení naraz cez dva aparáty, fantastický zvuk som mal. Pred našou zvukovou skúškou bol ešte program sokoliarov. Bola to zábava vďaka vtipkovaniu hlavného sokoliara a jeho interakcii s deťmi v publiku. Predstavili naozaj krásnych operencov. Od sokola až po obrovského orliaka amerického. Mojim obľúbencom bola sova druhu bubo bubo menom Kubo, obrovský soviak jeden, pohoďák, čo to mal na háku. Koncert sme začali o tretej poobednej, ľudí už bolo v slušnom počte, nálada skvelá, slnko vysoko, teplota ideálna. Mne osobne sa hralo skvele. Pripravili sme uvoľnenejší play list plný bluesrocku nám vlastného. Na základe reakcií sa ľuďom páčilo, z čoho sme mali ešte lepšiu náladu a dostali sme dosť dobrý popud na zahranie ešte dvoch extra skladieb.
Po nás nasledoval  koncert kapely Edo Klena & Klenoty, vymakaní muzikanti so zmyslom pre humor. Mnoho ľudí chválilo ich koncert, škoda, že som ho nezastihol celý. Ďalšou kapelou bol famózny Vidiek. Naposledy som ich videl asi v roku 2011 v Nitre, no už vtedy vo mne zanechali nezmazateľnú stopu. Uplynulý čas však trocha otupil tú energiu, ktorou infikuje táto výnimočná kapela divákov. Janko Kuric doslova napáda Vaše mimické a motorické svaly nejakou mágiou. Každý sa na ich koncertoch usmieva a tancuje, to dokáže máloktorá kapela. Ponúkli taký výdatný set, že tam ľudia spálili viac kalórií ako na zumbe, nehľadiac na to, že pred pódiom šľapali zvyšky neuschnutého blata z týždňa. Slnko bolo už dosť nízko za ćhrbtom podia, aby oslepovalo všetkých divákov, teda až na tých, ktorí sa osmelili a šli tancovať dopredu do "kotla". Po energickej bombe prišla pôvabná Janka Kirschnerová. To už sme s dievčinou vybalili deku a ľahli si poblíž  pódia do trávy. Desiatky prítulných lúčnych koníkov (a nejaký ten kliešť), čistá modrá obloha a Jankin lahodný hlas, balzam na dušu. Ľudia spievajúci emotívne skladby spolu s pani umelkyňou ( bolo tých ľudí mrte, hádam aj do troch tisíc ). Verím že počas niektorých skladieb potiekla nejedna slza a inokedy zas zaplesalo nejedno srdce. Také sú Jankine koncerty, bezprostredné a predsa ako z rozprávky, nehovoriac o svetovej kvalite jej hlasu a spevu, bola úžasná, aj keď som sa viac venoval koníkom vo vlasoch, ale to patrí ku festivalovej atmosfére. Nasledovali Medial Banana a s Banánov som ostal prekvapený. S reggae štýlom som nikdy nebol moc stotožnený, ale treba uznať, že šou to bola výborná, dvaja frontmani MB prácu s publikom zvládajú na jednotku s hviezdičkou. Úplne spracovaný dav bol ochotný splniť každý jeden pokyn spevákov a nálada bola na vrchole svojej intenzity toho večera. Boli tam v tom čase už indivíduá vo všetkých možných variáciách festivalového štandardu, aké si dokážete predstaviť. Banány však publiku neostali nič dlžní, koncert bol fantastický, profesionálny a na vysokej úrovni. Patrí im moja poklona. Sklamaním večera však pre mňa bola kapela Ploštín Punk. Nepatrí sa kydať na kapely, tak to ani nebudem robiť, mali nacvičené skladby, ako vážni profíci. Ľudia sa bavili, tancovali a skákali, no obsah a forma skladieb sa nestretali s mojim vkusom, takže to bol asi skôr môj problém. Kapela dostala skvelé ovácie, no ja som nevydržal do konca a pobrali sme sa na izbu spať. Teda to bol pôvodný plán. Skončili sme ešte na pive s izbovou partiou. Vojto poskytol prevádzkovateľovi malej krčmičky vedľa nášho penziónu naše CD (ktorých sme mimochodom predali asi 9 kusov, čo náš doterajší jednorázový rekord ) a ten to tam hneď aj pustil. Následne k nám prišiel jeden chlapík zo susednej partie turistov, že by si rád kúpil naše CD ak ešte nejaké máme. Mali sme a on nám dal dvojnásobok ceny, že sa mu to ľúbi. Neviem, koľko bolo hodín, keď sme všetci zaľahli.
Som vďačný za tento víkend so skvelými ľuďmi, pri skvelej hudbe na skvelých miestach.

​

Ady Kelemen (Kiero Grande)