Čo o nás napísali – Médiá

NAJVÄČŠÍ BLUESOVÝ OPEN-AIR FESTIVAL SITNO BLUES 2018 DOPADOL NA JEDNOTKU S HVIEZDIČKOU

BluesMusic.sk

 

Jubilejný 10. ročník festivalu Sitno Blues 2018 sa konal 27. a 28. júla na tradičnom mieste, pri Počúvadlianskom jazere. Organizátor Peter Spodniak dbá na pestrý program, volí kapely tak, aby si na chuť prišli všetci diváci. Aj keď to začiatkom tohto roku s festivalom nevyzeralo ružovo, zvíťazil dopyt a podpora priateľov, čo umožnilo divákom ponúknuť až dva dni bohatého programu. Bluesovejší z nich bol práve piatok. Za sprievodu bleskov i slnečných lúčov svoju rezofonickú šou spustilo duo Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi. Jedinečný ráz tejto kapele dodáva viac-menej stály hosť, Miroslav Buzrla hrajúci na heligónke. Ako som sa dopočul, práve heligónka a mierny nádych folklórnej hudby im privodil pozvanie na folklórny festival. Elektrifikované „rezonátorky“, skreslené sóla na Stratokanister (gitaru s kanistra na benzín), bubny a heligónka … tomu vravím rúcanie bariér! Bol to dokonalý štart večera. Ako zázrakom sa všetky mračná nad Banskou Štiavnicou rozišli a nad Sitnom sa nebo otvorilo bez toho aby niekto zmokol. V rúcaní bariér pokračovalo aj zoskupenie Mandolin Blues z Talianska. Hlavným protagonistom kapely bol Lino Muoio a svojou virtóznou hrou na mandolínu presvedčil divákov, že jeho nástroj, i keď tak malý, ani z ďaleka nepatrí len do country a bluegrassu. V zopár skladbách spieval aj charizmatický kučeravý klavirista Mario Donatone, ktorý mi svojim prejavom občas pripomenul Billyho Prestona z koncertov Georgea Harrisona. Bol to slušný koncert, no už o niečo menej prekvapivý ako predošlé zoskupenie. Po dvoch čisto chlapských zoskupeniach na pódium konečne dorazila prvá z dvoch dám večera, Ivana Pantič s kapelou Blue Family zo Srbska. Na moje veľké sklamanie to už ani z ďaleka nebola tá zostava, ktorú som zažil pre niekoľkými rokmi na koncerte v Skalici. Bola to iná kapela, iný ráz, čím však nechcem nijak znevažovať ich výkon. Bola to galantná zmes bluesu a jazzu a Ivana si podmaňovala nie len pánsku časť publika. Atmosféra v publiku sa zlepšovala každou skladbou a festival naberal tie správne obrátky. Bol to ten správny čas privítať na pódiu prvú rakúsku kapelu Raphael Wressnig & The Soul Gift Band. Jedna z tých kapiel, pri ktorých si človek odtancuje nohy s úsmevom na tvári. Skupinka ľudí pred pódiom bola zrazu vtiahnutá do Raphaelovho magického sveta Hammondu B3. Sexepíl, šarm, blues, jazz i funk, to všetko skĺbené tak, že som pár krát prestal vnímať všetko okolité, hltal som každé jedno slovo, ktoré zaspievala fenomenálna Sabine Stieger. K exstatickým eskaláciám dochádzalo v momentoch, keď Raphael počas sóla vyskočil na organ a hral nohou tancujúc na nástroji z roku 1953 a keď z neho zoskočil, popri gradujúcom sóle oblial vrchnú dosku horľavinou a v ten správny vrcholný moment klávesy podpálil. V žiare plameňov vynikal jeho diabolský úsmev v sprievode tých najšťavnatejších liniek. Momenty, keď si zbierate sánku z podlahy. Človek by si myslel, že po takom monštróznom výkone sa už festival bude spúšťať dole kopcom, uvážiac že nasledovalo jednoduchá power-trio z Francúzska. Pódium prevzal Jack Bon a jeho trio. Spočiatku som sa bál, že energia klesne, ale dobrá nálada prevládla. Aj keď sa jednalo o starších pánov s mladým bubeníkom, energie mali na rozdávanie. V istom momente som prehlásil, že boli jak Rolling Stones, ale lepší, aj keď bez klávesov a ostatných nástrojov. Podmanivé bluesové i rockové skladby. Boogie až ma nohy boleli v prvom rade pri pódiu. Myslel som si, že po ich koncerte mi už neostane síl na poslednú kapelu, ale našťastie som sa mýlil. Jimi Barbiani Band & Pietro Taucher, tiež z Rakúska už druhý rok po sebe dostali post vrcholu večera. A že ho dostali právom podpíšem hocikedy. Ak si pamätáte, alebo nalistujete môj sumár z minulého roku, tak v tom blahorečení by som mohol pokračovať, ako keby ten koncert nikdy neskončil. Bol to síce taký ten hardrockovejší blues, ale predsa svojou pedanciou a čistotou mal v sebe to správne estetično, veľmi vkusné. Jimi Barbiani je jeden z tých lepších gitaristov v strednej Európe a ak máte príležitosť, isto si ho nenechajte ujsť. Pietro Taucher Jimimu sekundoval na elektrické piáno a varhany. Kapela žala po každej skladbe ohromné ovácie a nebolo človeka, ktorý by sa aspoň nepohojdával na zadku.

Festival Sitno Blues 2018 na jednotku s hviezdičkou, len tak ďalej! Klobúk dole pred Petrom, ktorý to napriek všetkým ťažkostiam zvládol a takisto pred sponzormi, bez ktorých by sa to asi nepodarilo. Kiež by malo u nás blues také postavenie ako u susedov v Poľsku. Ľudia nevedia o čo prichádzajú ak im to nie je možné poskytnúť!  Ale nakoniec … “You can´t miss what you ain´t never had!“ Keep the blues alive!

Ady Kelemen, Ľuboš Beňa

BluesMusic.sk (link na článok)

FAMÓZNE, FANTASTICKÉ, GRACIÓZNE...

Štiavnické noviny

Takýmito slovami ocenil Peter Spodniak - organizátor 10. ročníka SITNO BLUES, vystúpenie jednej z prítomných skupín. Ich obsah by sa však hodil na celé podujatie, ktoré prebiehalo od 27.7. do 28.7.2018 v prírodnom amfiteátri na Počúvadlianskom jazere.

 

Prvý deň sa niesol v štýle blues s poprednými umelcami tejto scény. Druhý deň už bol viac divokejší v zmysle motta „Hudba nás spája“. Práve o týchto momentoch prinášam pár postrehov. Netreba menovať celé skupiny, ktoré sa tam vystriedali, tie si vie každý nájsť na internete. Skôr pomenovať atmosféru, ktorá tam vládla by bolo vhodnejšie. Jedným slovom – výborná. Na moje prekvapenie, toľko ľudí na jednom mieste, v prírode, rôznych vekových kategórií, kopa stánkov od občerstvenia cez ručné práce, koreniny, drevené výrobky, keramiku, ale hlavne – toľko nadšencov na každý štýl hudby, ktorá sa tam prezentovala, som naozaj nečakala. V provizórnom VIP priestore na státie pod pódium sa na moje počudovanie, vždy mal kto vystriedať a najmä sa tancovalo. Počasie našťastie vyšlo super a horúce popoludnie prinieslo ešte teplejší večer, príjemnú noc, v ktorej zakončila tento ročník legendárna skupina POLEMIC. Ale ani iné zoskupenia sa nedali zahanbiť. Taká HUDBA Z MARSU to vybalila na plné pecky. Bola to pre nich prvá skúsenosť na tomto festivale. Veľmi sa im páčilo. Na tancujúce publikum bol pekný pohľad a hudbu, ktorú zahrali, bola oslavná. Pretože ako prezradil líder skupiny Štofo, manželka organizátora miluje ich singel Výberové vibrácie, preto ich pozval ako darček pre ňu. My to hodnotíme ako naozaj dobrá voľba a oni zas na oplátku veria, že sa sem ešte budú môcť vrátiť. Keď skupina VIDIEK začala svoje vystúpenie kultovou piesňou Tisíc divov, nebolo pochýb, že pokračovať bude už len vo vyššom leveli a navyše s mnohými prídavkami, ktoré si návštevníci vyžiadali. Očakávaná MEDIAL BANANA nastúpila v takom rýchlom tempe, že tanečníci tesne pri sebe nemali ani kde „skočiť“ a v duchu už uvedeného hesla sa to pod pódiom hemžilo až tak, že spevák POKY ich niekoľkokrát vyzval, aby si poďakovali sami sebe potleskom. Oni zas na konci poďakovali P. Spodniakovi, že sa už po štvrtýkrát mohli zúčastniť tohto super festivalu so svojou reggae hudbou, ktorá, ako vidno, má neustále viac a viac svojich obdivovateľov. Okrem iného sa basgitarista Matej vyjadril, že tento ročník bol ako vždy vynikajúci, publikum perfektné, vrátane vyššej návštevnosti. A aj keď je to festival menšieho formátu, je pre nich prestíž, hrať na ňom. Preto odkazuje organizátorovi, aby určite pokračoval ďalej.

 

Oslovila som aj niektorých návštevníkov a tu sú ich názory:

Ondrej „ze Žiliny“ – chodím sem už 10 rokov. Prvé dva ročníky to bola len bluesová hudba a prichádzali sem iba chatári z Počúvadla. Ale potom sa festival začal meniť podľa požiadaviek verejnosti a tak sa dostal do širokého povedomia aj iných návštevníkov. Ja osobne sa tu cítim veľmi dobre, máme svoje tričká, ktoré každý rok menia farbu a motív.

Táňa z Brusna, zo stánku makramé – sme tu už 6. ročník, o naše výrobky je veľký záujem a my zas máme veľký pôžitok z hudby, ktorá sa tu prezentuje. Vždy, keď môžeme, tak si aj zatancujeme.

Zuzana a Broňa z B. Štiavnice – je to tu super. Cítim sa opäť mladá s mojimi deťmi, lebo sa tu poriadne vybláznim. Každým rokom je to lepšie.

Martin z Bratislavy – som tu prvýkrát na doporučenie kamoša. Pre mňa sú tu otvorení ľudia, pohodová atmosféra, veľa slobody a dobrej energie.

 

A čo na to všetko organizátor Peter Spodniak? Sitno Blues (SB) nie je o jednotlivcoch a hlavne nie o mne. Je to o tom, že v prvom rade je tu niekoľko desiatok ľudí, ktorým som problém s realizáciou SB hodil na hlavu. Veľká úcta a rešpekt voči celému tímu. V druhom rade je to o každom ľudkovi, ktorý sem príde a podporí tento projekt a zároveň cez toto podujatie, celý náš krásny región. Som najšťastnejší človek, keď ľudia po SB odchádzajú v pohode a my konštatujeme, že nikomu sa nič nestalo a fest skončil úspešne. Veľký rešpekt voči všetkým divákom, bez ktorých by sme neexistovali, účinkujúcim, tímu, zvuku, cateringu, SBS a možno aj niekomu zhora, že nad nami drží ochrannú ruku. Ďakujem.
 

Daniela Sokolovičová

Štiavnické noviny

ČO PONÚKOL FESTIVAL SITNO BLUES 2017

MULTIŽÁNROVÝ HUDOBNÝ SVIATOK POD VRCHOM SITNO

BluesMusic.sk

 

Ako aj minulý rok takmer na deň presne, aj teraz sme posledný júlový víkend strávili na „Hudobnom lete“ festivalu Sitno Blues 2017. S kapelou Kiero Grande sme na pľac dorazili hodinu pred našou zvukovou skúškou. Festival Sitno Blues sa stará o svojich hudobníkov naozaj veľmi dobre, vždy pohotoví pomocníci nám ponosili aparát po schodoch hore na pódium. Zvukári si nás pamätali ešte z predošlého ročníka, tak sme sa uvítali a rozhodli sa spraviť zvukovku skôr, nech prípadní diváci nemusia počúvať keci typu „do tohto monitora mi daj ešte toto a tamto“. Koncert oficiálne začal o piatej hodine v piatok (28.7.2017). Musím priznať, že som mal hlavu plnú bordelu, občas sa to stáva, nahromadené veci zo súkromia vás ovládnu a nevnímate okolie. Ľudí však bolo viac ako by som čakal v piatok poobede, čo bolo veľmi príjemné prekvapenie. Hral s nami okrem základnej trojice aj Patrik Décsi na saxofóne. Je pre mňa skvelé mať v kapele schopného sólistu. Pri jednom z jeho sól som však na bosých nohách zacítil vlhko, poobzeral som sa a zbadal, že začalo pršať, alebo skôr liať. Z boku prášilo na pódium a moje kombo stálo v mláke, celé mokré. Hrôza sa ma zmocnila a hneď som podišiel k Patrikovi a povedal mu aby ho posunul do sucha, v zmätku však zabudol preložiť aj mikrofón, takže vznikla úsmevná situácia. Úcta patrí však divákom. Ako sardinky v konzerve, tak boli navtesnaní pod bufetový stánok a odtiaľ bolo vidieť iba ich úsmevy.  Pár „skalných“ ostalo sedieť v pršiplášti v lejaku pred nami, za čo im patrí moja poklona. Vraj keď začalo pršať, ako by ma vymenili a tiež to tak vnímam. Vrátil som sa hlavou do prítomnosti a hralo sa mi zrazu skvele. Posledné skladby boli síce upršané, ale o to lepšie. Slnko si prerazilo cestu spomedzi mrakov. Štafetu po mne na poste frontmana na pódiu prevzal René Lacko & The Down Town. Ponúkli energickú bluesrockovú show s odkazmi na velikánov tejto odnože. Ľudí prekvapilo hranie na gitaru zubami, či poza chrbát. René má tieto akrobacie v malíčku a rytmická sekcia mu bola tou najlepšou oporou. Reného slová, že sú už starci, beriem teda s rezervou. Ženit je ešte ďaleko. Ľudí sa zbiehalo čoraz viac a aj lavičky postupne schli, amfiteáter sa plnil a vzduchom sa roznášala vôňa dobrôt, či už to boli podymníky, cigánske pečienky, alebo párance. Tohtoročný festival Sitno Blues ponúkal naozaj širokú škálu pochutín. Chuťovkou pre mňa bola kapela ZVA 12-28 Band, moja obľúbená slovenská bluesová kapela. Autentická, jednodúchá a predsa chytľavá, prízemná, že sa v nej nájde ktokoľvek. Taká je ich hudba. Mnoho ľúdí, ktorí tam boli kvôli iným kapelám a ZVA pred tým nepoznali ostali zaskočení s úsmevom na tvári. Zopár ľudí aj tancovalo. Vskutku skvelý koncert. Nemal som toľko času pokecať s nimi. Peťovi som predstavil Patrika a s Norom som prehodil len pár slov o jeho novej vizáži. K mohutným fúzom totiž tento rok pribudla aj nemenej mohutná brada. Keby nebol, bolo by ho treba vymyslieť.

Slnko zapadlo a na pódium prišlo druhé. Dorey Lynn Lyles s Johnnie Shepperd Band-om. Dorey som spoznal pár rokov dozadu v Nových Zámkoch. S Jančim Pásztorom (Johnnie Shepperd) sa poznám cez voľakedajšiu kapelu Canned Heat Revival. Dorey je neskutočne milá a priateľská dáma. Typická černošská „big mamma“. Na pódiu predviedla veľmi uveriteľný prejav, keďže bola jediná z anglicky hovoriacej krajiny, tak aj tie slová zneli úprimnejšie. Kapela za ňou bola samozrejme tuho zohratá, vkusné aranžmány aj známych štandardov, ako aj vlastné skladby s nádychom funku a soulu, to všetko ponúkli. Mr. Shepperd sa tentoraz zdržal siahodlhých virtuóznych sól, no jeho fanúšikovia si prišli na svoje, keď dostal v skladbe priestor. Piesne Dorey boli odmeňované ováciami a potleskom, zaslúžene.

Únava ma už zmáhala, tak som sa pomaly poberal na penzión, kde sme mali ubytovanie. Organizátor Peter Spodniak sa o nás totiž vo všetkých smeroch dobre postaral, či už strava po koncerte v backstage-i, alebo ubytovanie v neďalekom penzióne. Začínal však koncert Jimi Barbiani Band-u a bol som zvedavý, čo ponúkne nízky Talian v obleku s vlasmi vylízanými dozadu. Klávesák mal na pódiu serióznu výbavu a aj pravé Leslie (reproduktor točiaci sa v drevenej skrini s meniteľnou rýchlosťou otáčania, vlniaci sa/vibrujúci zvuk známy najmä z gospelu) a Fender Rhodes piano. Na klávesy hral špeciálny hosť kapely, Pietro Taucher. Kto tam bol, isto mu padla sánka. Moja však padla od pána gitaristu. Nevedel som, čo od neho čakať, nepozrel som si ho pred tým na internete.

Logo mali v štýle „Jimi Hendrix Experience“, tak som si myslel, že príde ďalší imitátor, ale ako vravím, sánka na podlahe. Mohutný rockový zvuk, kombo Fender Bassman, gitara Gibson Les Paul Custom Black Beauty. Gitaristi vedia, čo tá gitara predstavuje a musím povedať, že pán Barbiani si tú pomyslenú korunku večera zaslúžil. Nečakal som, že bude hrať slide-om, a už vôbec nie tak dobre. Sonny Landreth a Derek Trucks dokopy. Nekonečné gradácie a melodickosť, akú som naposledy naživo zažil asi iba na Jazz Blues Jamboree v 2009 na koncerte Ľuboša Andršta. Ten pocit napätia v sóle, ktorý vás dvíha zo sedadla, v mojom prípade z postele. Zvyšok koncertu som si užíval už v posteli počúvajúc cez okno.

 

Ďalší deň v sobotu (29.7.2017) sa začal túrou na Sitno a pokračoval večerom pod názvom „Hudba nás spája„, ktorý odštartovala kapela N3O Akustika. Sobotné kapely boli viac z populárneho súdka, vzdialenejšie od bluesu, ale takto si každý prišiel na svoje a vôbec to nebolo na škodu, ba naopak. Koncert N3O som žiaľ prespal, ale môžem našťastie podať autentické svedectvo, lebo dva dni pred tým som ich koncert absolvoval v nitrianskom hideparku. Partia veľmi pozitívnych ľudí a s príjemnou nevtieravou muzikou, úprimné texty o jednoduchých maličkostiach života. Veselý koncert a môžem ich odporučiť každému, kto rád odchádza z koncertov s úsmevom na tvári.

Skupinu Arzén som taktiež prespal, náročná túra no. Ich nepoznám a veľa som z nich ani nepočul, tak sa žiaľ neviem vyjadriť.

 

Čo ma však katapultovalo z postele bol hlas speváčky z českej kapely Gingerhead. Doslova, na nohy a ide sa na kopec. Alternatívny rock a krásne melodické linky, zmysluplné texty na úrovni. Kapela tiež skvelá, premakané aranžmány. Pre mňa asi najväčšie prekvapenie festivalu. Priznávam, že som si síce klasicky zahundral, tentokrát na ich vizáž, ale čo môže čakať človek od speváčky vo vysokom štádiu tehotenstva v teple na letnom koncerte. Šortky a obtiahnuté tričko. Nie najšťastnejší výber, ale čo už, aspoň som neostal dlžný svojej povesti hundroša. Klobúk dole inak, skvelá hudba.

Pódium prevzali Iné Kafe. Obrovitánske rackové bedne plné aparatúry, plexisklo pred bubeníkom, svetlá. Pop-punkrockové hviezdy Slovenska veď. Ľudia, od ktorých by ste to ani nečakali, v publiku spevali ich texty s nimi. Dobre známe skladby z éteru, hitovka za hitovkou. Nemalo to až takú šťavu ako na majálesi v Seredi, ale šľapalo to slušne. Nemôžem si pomôcť, nebolo to nič pre mňa. Gitary aj spev boli dosť často falošné. Diváci sa im však tešili, najmä mladé tínédžerky, takže všetko v poriadku. Nasledovali Korben Dallas, bez pochyby najväčší ťahák festivalu. Amfiteáter bol plne obsadený, ľudia stáli aj vpredu pre pódiom a každý mal upriamený zrak na Juraja Benetina. Už som absolvoval viacero koncertov Korben Dallas, ale toto bol zatiaľ najväčší. Sklamalo ma, že neprišiel aj Ľubo Petruška, ich stály hosť na gitare, ale isto koncertoval so svojou domovskou kapelou Chiki-Liki Tu-A (či ako) alebo novou bokovkou Satin Lead. Koncerty s ním sú famózne, bez neho iba skvelé. To však ľuďom stačilo. Ozov skladateľský potenciál skondenzovaný do počuteľnej formy obdaroval divákov veľmi príjemným zážitkom. Nový album „Stredovek“ je naozaj šťavnatý a chlapi z KD určite nevymäkli. Večer opäť uzavreli Medial Banana, ktorých som však už presýtený a tematika ich skladieb ma akosi obchádza. Minulý rok spravili obrovskú show a ľudia boli ako sfanatizovaní. Profesionálne vystúpenie, roztancuvávacie rytmy, dobrá nálada. Isto to boli aj atribúty tohtoročného koncertu, ktorý som však už absolvoval v mäkkej posteli.

Súčasťou tohto festivalu Sitno Blues je aj jarmok remesiel. Stretli sme aj remeselníkov, ktorých sme videli aj na Drienku. Krásne práce, drotárske, kováčske i rezbárske. Od výmyslu sveta, každý si došiel na svoje. Organizátor festivalu Peter Spodniak to má zvládnuté velice fajn, ľudia si to tiež pochvaľujú a to prostredie pri jazere Počúvadlo, paráda. Ďakujeme za príležitosť.

 

Ady Kelemen

BluesMusic.sk (link na článok)

LETO PLNÉ BLUESU NA SLOVENSKU

BLUES ZNEL V KLUBOCH A DOKONCA AJ NA VIACERÝCH VEĽKÝCH NEBLUESOVÝCH FESTIVALOCH

BluesMusic.sk

 

Kalendárne leto síce ešte stále trvá, ale tí organizátori, ktorí si naplánovali open air festivaly či koncerty pod holým nebom v týchto dňoch, majú asi hlavu v smútku. Napriek tomu môžem z pozície bluesového fanúšika povedať, že tohtoročné leto sa celkom vydarilo. Až sám som prekvapený koľko bluesových podujatí sa uskutočnilo v letných mesiacoch na Slovensku.

Ak nerátam jubilejný 10. ročník festivalu Blues na mlyne v Pezinku, ktorý síce vždy otvára letnú sezónu, no podľa kalendára patril k jarným podujatiam, mali sme tu celý rad zaujímavých akcií. V prvom rade treba spomenúť festival na Počúvadle, Sitno Blues (28.7.), ktorý po minuloročnej absencii bluesových interpretov potešil návštevníkov ozaj kvalitnou ponukou. A to dokonca medzinárodnou. O tú sa postarala americká speváčka Dorrey Lin Lyles so sprievodom Johnny Shepperd Blues Bandu a taliansky Jimmy Barbiani Band spolu so známymi domácimi kapelami ako René Lacko & Down Town Band, ZVA 12-28 Band a Kiero Grande.

 

Peter Bonzo Radványi

BluesMusic.sk (link na článok)

Nová tvár Sitno Blues

 

Tradičné podujatie na Počúvadlianskom jazere prešlo od svojich začiatkov rôznymi zmenami. Kedysi bolo koncipované ako viacdenná prehliadka bluesovej a od blues odvodenej muziky pre generáciu „čechoslovákov“, ktorá na nej vyrastala. Hrali tu postupne hádam všetky legendy česko-slovenskej scény, od niekdajšieho undergroundu až po jazzrock, okorenené kapelami z Poľska, Maďarska, často aj zámoria. Bol to jedinečný festival, na ktorý sa chodilo aj z veľkej diaľky. Tak, ako sa táto hudba vytrácala z médií a jej prívrženci starli, na Sitno Blues sa začali objavovať aj iné žánre: pop, folk, reggae a iné, vždy však išlo o kvalitnú a overenú muziku. Dnešné Sitno Blues odráža súčasnú dobu: s festivalmi na Slovensku sa roztrhlo vrece, sponzorov je ako šafránu, médiá hrajú komerciu a nový Fond pre podporu umenia nedbá veľmi na tradíciu a históriu podujatí. Aj napriek tomu Sitno Blues dokázalo aj tento rok k „Počku“ priviesť hviezdy ako Jana Kirschner a Vidiek, aktuálne veľmi obľúbených Medial Banana, vytiahnuť neznámych Kiera Grande, predstaviť osobitých Eda Klenu a ľudovo-recesistických Ploštín punk, zabezpečiť  občerstvenie (menej čakania oproti minulým rokom) a predajný jarmok remeselníkov a umelcov. Festival nielen zaplnil amfiteáter – môžeme hovoriť o najvyššej návštevnosti v jeho histórii – vypredané boli aj všetky ubytovacie kapacity na Počúvadle a v okolí, stravovacie zariadenia mali výnimočné tržby a kemp bol tiež plný. Festival Sitno Blues 2016 našiel svoju tvár, spojil podnikateľov na Počúvadle a priniesol všeobecný úžitok vďaka vytrvalosti organizačného tímu neziskovej organizácie Sitnoblues Počúvadlo n.o.

 

Pre ŠN Igor Kuhn

Chvála bluesovým bláznom

 

Hneď na začiatku ospravedlňujem za trochu zavádzajúci titulok. Ale ako inak mám nazvať nadšenecké a nezištné úsilie Petra Spodniaka a Sitnoblues n.o., ktorý doslova a do písmena vytvoril na zelenej lúke pri počúvadlianskom jazere fantastický bluesový open-air festival, ktorý nazval Sitno blues. Nie je to len jeden z mnohých letných hudobných festivalov, ale tento odvážny hudobný projekt zameraný na bluesovú hudbu,  má svoje srdce, svoju dušu a neopakovateľnú atmosféru. O tomto  jedinečnom podujatí  na slovenskej bluesovej scéne a najmä o jeho organizátoroch, výbornom publiku, nádhernom prostredí, počasí, zvukároch, publiku, môžem hovoriť len v superlatívoch. Samozrejme spomínaný Peter „Spoďo“ Spodniak to nerobí sám, ale vedieť si vybrať spolupracovníkov, zohnať sponzorov, zabezpečiť všetko potrebné: od pódia, cez ozvučenie, svetlá, občerstvenie, reklamu, plagáty, až po tričká či vytvorenie internetovej stránky  www.sitnoblues.sk, nie je žiadna maličkosť a z vlastných skúseností viem, že to stojí poriadne veľa úsilia, energie, stresu, nervov atď. Myslím si, že mi dajú za pravdu všetci tí, čo tam už hrali, i tí, čo sa tam ešte len chystajú, že takýmto ľuďom by mala Slovenská bluesová spoločnosť udeľovať doživotné čestné členstvo ako prejav uznania. Veď práve takíto blázniví nadšenci ako je Peter Spodniak na Počúvadle, alebo Feri Šajtoš v Nových Zámkoch, Peťo Kriška v Leviciach, Paľo Sojka a Adino Pullman v Bratislave, Ľuboš Beňa v Skalici, Milan Konfráter v Pezinku, Jano Ponka Duban v Modre, Libor Kováč v Prievidzi, Jano Babič v Trenčíne či Octopusáci v Bardejove (ak som na niekoho zabudol, nech mi to prepáči), ktorí nehľadia na problémy, výdavky, stratu času a energie, udržujú bluesovú scénu na Slovensku pri živote. Takže ešte raz úprimná vďaka a chvála bluesovým bláznom-nadšencom i nadšeným bláznom organizátorom, bez ktorých by muzikanti neexistovali, lebo aj stará známa pravda hovorí, že muzikant ktorý nehrá, je mŕtvy muzikant.

 

Peter Bonzo Radványi
Blusnenie – Rádio Devín

Na Počúvadle bude Sitno Blues fest, leto už začalo

 

Festival  Sitno Blues  sa koná na brehoch Počúvadlianskeho jazera píše svoju históriu od roku 2009. Pôvodne Sitno Blues bol  cyklus šiestich víkendových koncertov, na ktorých sa predstavili  rôzne  hudobné žánre. Sitno Blues  festival zameraný v prvom rade na blues. Podľa Petra Spodniaka z neziskovej organizácie Sitnoblues sa v rámci Sitno Blues  predstavili a predstavia  predovšetkým legendy slovenskej a českej hudobnej scény, ktoré tvorili základný pilier čsl. hudobnej scény. Na pódiu sa vystriedali skutočné legendy  ako skupiny The Breakers, The Buttons, M. Prokop & Framus 5, Blue Effect,  Vl. Mišík a ETC,  P. Hammel a Prúdy a množstvo ďalších, ktorí počúvadlianske  publikum vrátili v čase do hudobnej minulosti.  Postupom času program bol doplnený aj o ďalšie hudobné žánre a skupiny.  Plejáda známych mien ako Čechomor, Wabi Daněk , Fešáci, P. Nagy či Vidiek, sú zárukou kvality a zaručenej dobrej zábavy. V rámci  festivalu Sitno Blues sa okrem domácej bluesovej špičky predstavili  aj interpreti zo zahraničia,  Hot Chickens z Francúzska, Crazy Hambones ,  D. Robinson & Stonefree Czech Experience, Sean Carney Band  a veľa ďalších bluesových hviezd z celého sveta.  Festival bol  prostredníctvom organizácie Slovakblues zaradený do medzinárodných zoskupení The Blues Foundation a European Bluesunion.  Podľa vedúceho odboru kultúry na Mestskom úrade v Banskej Štiavnici Rastislava Marka,   návštevníci  podujatia budú mať možnosť v blízkosti jazera aj stanovať, keďže po rokoch opäť sprístupnili tamojší stanový tábor. Otvorila sa tak možnosť pre početnú skupinu ľudí nielen vypočuť si kvalitnú hudbu, ale pobudnúť na mieste aj dlhšie a navštíviť tak prekrásnu prírodu Štiavnických vrchov, či samotnú Banskú Štiavnicu.

 

Michal Kríž
Štiavnické noviny

Slnečný festival Sitno Blues

 

Počasie bolo v tomto upršanom lete k hudobnému festivalu Sitno Blues pri Počúvadlianskom jazere neobyčajne priaznivé. Slnko nielenže s úsmevom žiarilo po celý víkend ale svoje hudobné lúče intenzívne vysielalo aj po oba večery z pódia na poslucháčov v prírodnom amfiteátri pod lyžiarskym vlekom. Tí čo tam boli, mi iste dajú za pravdu, ak poviem, že 3. ročník posunul už doteraz dosť vysoko nasadenú latku úrovne ešte vyššie a Sitno Blues si obhájil povesť najlepšieho (i najväčšieho) bluesového open air festivalu na Slovensku. Festival Sitno Blues bol súčasťou Kultúrneho leta na Počúvadle, skutočne veľkolepého projektu, ktorý počas ôsmych letných víkendov ponúkal koncerty známych domácich i českých interpretov rozličného štýlového zamerania ako sú: Pavol Hammel, Čechomor, Peter Lipa, Vidiek, George & Beatovens, Peter Nagy, Michal Prokop s Lubošom Andrštom atď. Teda žiadne televíziou umelo vytvorené hviezdičky, ale speváci a hudobníci, ktorí hrali poctivú a dobrú živú muziku. Vystúpenia bluesmanov sa sústredili do dvoch festivalových večerov v prvý augustový víkend a myslím si, že to bolo veľmi šťastné rozhodnutie. Piatkový večer úspešne otvoril trnavský Second Band, po ktorom sa na pódiu objavila bratislavská speváčka Zuzka Suchánková a súbor Bonzo & The Resonators s hosťujúcim anglickým gitaristom Julianom Sochom. Večer uzavrela strhujúcim výkonom výborná srbská formácia Blue Family. Počul som, že po jej piatkovom koncerte niektorí nadšení fanúšikovia už v sobotu neprišli, aby si vraj nepokazili dojem z vynikajúceho zážitku. Ale to spravili obrovskú chybu, lebo druhý festivalový večer priniesol ďalšiu nádielku super zážitkov. Bol to doslova hudobný ohňostroj. O vynikajúci štart v sobotu sa postarala medzinárodná americko-anglicko-nemecká formácia Crazy Hambones vedená vynikajúcim americkým hráčom na fúkaciu harmoniku a spevákom Henry Hegenom. Celé vystúpenie sa nieslo v duchu jej prvej skladby s názvom „Have A Good Time“. Nestáva sa často, aby hneď prvá kapela postavila návštevníkov na nohy, roztlieskala ich, rozospievala a roztancovala. Crazy Hambones to dokázali.  Po nich nasledoval síce trochu komornejší, ale neobyčajne srdečne vítaný blok živej legendy českej scény, známeho speváka Vladimíra Mišíka. Ten trochu zvoľnil tempo nasadené predchádzajúcou kapelou a spolu s gitaristom „Kulichom“ Pokorným a huslistom Pavlíčkom, potešil poslucháčov priehršťou svojich novších i starších piesní, medzi ktorými nechýbal ani „Špejchar Blues“ atď.   Organizátori festivalu prichystali pre návštevníkov veľké prekvapenie v podobe čierneho gitaristu a speváka Dani Robinsona z USA. Ten spoločne so svojimi dvomi českými spoluhráčmi ponúkol spomienku na gitarového génia Jimi Hendrixa, ktorý umrel práve pred 40 rokmi. Samozrejme, Jimi Hendrix bol len jeden, ale vystúpenie Dani Robinsona bolo veľmi vkusné a na úrovni. Podarilo sa mu navodiť ducha Hendrixovej muziky, ktorú dotvárala aj jeho optická podoba do takej miery, že v niektorých chvíľach ste mohli mať dojem, že vidíte a počujete samotného Jimiho.  Koniec sobotného večera i celého festivalu patril rock ´n´ rollovému uragánu z Francúzska, triu Hot Chickens, ktoré potvrdilo to, čo kedysi spieval Muddy Waters vo svojej skladbe „ The Blues Had A Baby And They Named It Rock & Roll“. Pokiaľ nás Dani Robinson vrátil do 60. rokov, Hot Chickens nám sprostredkovali autentickú atmosféru divokých rock and rollových koncertov z polovice 50. rokov. Spievajúci kontrabasista, bubeník a gitarista mali obecenstvo vo svojej moci už od úvodnej skladby „The Train Kept A-Rolling“. Muzikalita, showmanstvo i fyzická výdrž nie práve už najmladších francúzskych rockerov, vzbudzovali úžas i obdiv. Vychádzala z nich neuveriteľne pozitívna energia a myslím si, že ani organizátori a ani skoro tisícka návštevníkov si nemohla želať na záver festivalu nič lepšie.  Bol som už na mnohých festivaloch ako účinkujúci, moderátor či bežný návštevník a s plnou vážnosťou môžem povedať, že tohtoročný festival Sitno Blues prekročil svojou úrovňou hranice Slovenska a zapísal sa na festivalovú mapu Európy. Pokiaľ svätému Petrovi môžeme byť vďační za pekné počasie, kapelám za ich výbornú hudbu a v neposlednom rade aj zvukárom za ich perfektne odvedenú prácu, najväčší potlesk patrí hlavnému organizátorovi festivalu Petrovi Spodniakovi, ktorý si možno ani sám neuvedomuje, čo vytvoril. Spolu so všetkými spokojnými návštevníkmi mu držím palce v jeho ďalšom úsilí a želám mu, aby mal dostatok výdrže a šťastia na sponzorov i na dobrých ľudí okolo seba. Dúfam, že nás poteší aj na budúci rok.

 

Peter Radványi  
Slovakblues

Ako ďalej SITNO BLUES?

 

Keď nám organizátorom Sitno Blues niekto položí otázku „ Tak ako to vyzerá so Sitno Blues, budete niečo robiť ? „ veľmi ťažko sa nám hľadá priama odpoveď.  Šesť rokov sa snažíme plniť si sen a hlavne sľub, že chceme pomáhať  svojou aktivitou rekreačnej lokalite Počúvadlianskeho jazera.  Na začiatku bola krásna predstava o tom, že na Počúvadle vytvoríme nenáročné podujatie pre hudobné žánre, ktoré sa vytratili zo slovenskej  hudobnej  scény.  Úmysel  bol pekný, no realita bola veľmi krutá.  Nie len to, že show biznis je drahá hračka, ale hlavne to, že lokalita Počúvadla nie je pripravená na podujatia, ktoré si vyžadujú od parkovania až po služby ďaleko väčšie zázemie, aké momentálne sa na jazere nachádza. Napriek všetkým nedostatkom a aj našim zakopnutiam, sme od rozhodnutia organizovať Sitno Blues neustúpili, len sa snažíme nájsť spôsob akým by naše podujatie mohlo byť životaschopné  a malo svoju tvár.  Nemáme v úmysle vysvetľovať skutočnosti, okolnosti a sťažovať sa nad tým, že o čo ťažšie je robiť takýto projekt na holej lúke oproti priestoru v centre mesta. Tiež nemáme záujem bojovať s duplicitou podujatí na rozlohe niekoľkých kilometrov v deň konania podujatia. Našim cieľom je pripravovať zaujímavé a dostupné podujatia pre širokú verejnosť, ktorá  svojou účasťou ocení túto našu snahu. V podstate veci, neodstúpili sme od pôvodnej myšlienky, len sme sa prispôsobili situácii a zvolili sme takú variantu podujatia, ktorou  návštevníkovi tejto lokality chceme ponúknuť nenásilnú, hodnotnú a kvalitnú formu zábavy.  Napriek rôznym názorom sme hrdí na to, čo sme na Počúvadle dokázali a dovolíme si tvrdiť, že sa nám podarilo predstaviť účinkujúcich, ktorí sú osobnosťami v hudobnom živote nie len na Slovensku, v Čechách, ale aj po celej Európe a USA. Na toto leto sme znovu zvolili variantu jedného dňa, kde hudobný program obohatíme o celodňový sprievodný program. Pri tvorbe programu sme zvažovali čo ponúknuť divákovi a rozhodli sme sa, že skúsime skonfrontovať  blues s folklórom.  Sme presvedčení, že každý tento žáner má svojich priaznivcov a mená účinkujúcich dávajú  istotou profesionality a kvality, ktorú divákom ponúkneme.
My organizátori máme dve túžby, ktoré nevieme a hlavne nedokážeme ovplyvniť. Jedna túžba je aby vyšlo dobré počasie a druhá túžba je aby diváci svojou účasťou podporili toto podujatie  a pomohli nám pri snahe opäť Počúvadlu vrátiť kredit vyhľadávanej turistickej destinácie.
Tešíme sa na Vašu účasť a veríme, že spoločne prežijeme ďalší prekrásny večer so Sitno Blues.

 

Michal Kríž / Peter Spodniak

Štiavnické noviny

Bluesové Počúvadlo opäť nesklamalo.

 

Tak ako predchádzajúce roky, aj tento rok patril k ťahákom banskoštiavnického leta  festival zameraný aj na bluesovú tvorbu  - Sitno Blues. Svojim  spôsobom  jedinečný  projekt sa vďaka nezištnému úsiliu organizátorov  koná    pravidelne  od roku 2009. V piatok a v sobotu 24. a 25. júla sa pod šírim nebom v prírodnom amfiteátri  pri Počúvadlianskom  tajchu  predstavili  interpreti ako Peter Lipa, Marián Čekovský,  Banda  Americano,  Polemic, Silvia Josifoska, sima Martausová, Jerguš Oravec, Korben Dallas a mnohí iní. Aj keď toho roku neprialo účastníkom počasie, napriek mnohým búrkam si našli stovky ľudí čas a prišli sa zabaviť  a  vychutnať  si  unikátnu  atmosféru  podujatia.  V  uvedených dňoch sa teda poobede mohol začať maratón koncertov, ktorý rozprúdil energiu a potešil ušné bubienky nejedného návštevníka. A nálada bola skvelá. Okrem koncertov bol v sobotu  pripravený  jarmok  remesiel a kulinárskych dobrôt. Účinkujúcim a organizátorom patrí za skvele pripravenú výnimočnú akciu veľké Ďakujeme.

 

Pavol Koleda

Štiavnické noviny

Bluesový zážitok roka opäť nabitý veľkými menami: Sitno Blues!

 

Na svoje si prídu nielen bluesoví nadšenci! Festival, ktorý si za pár rokov získal rady priaznivcov, tento rok láka skvelým programom. Najznámejší slovenský džezmen, festivalová klasika, žiarski hudobníci a omnoho viac.
V krásnom prostredí prírodného amfiteátra nad Počúvadlianskym jazerom a súčasne pod najvyšším vrchom Štiavnického pohoria Sitno si tento víkend opäť môžeme vychutnať ďalší ročník festivalu Sitno Blues. Pomerne mladé podujatie, ktoré svoj prvý ročník písalo len v roku 2009, sa teší veľkej obľube a láka i zahraničných návštevníkov. Ako uvádzajú organizátori na oficiálnom webe podujatia, pôvodne sa pri zrode projektu sa predpokladalo, že Sitno Blues bude pre strednú a staršiu generáciu, ale v poslednom období vo veľkej miere podujatie začína navštevovať aj mladšia generácia. Okrem toho dostal festival za svoj doposiaľ nie dlhý život už niekoľko ocenení a stal sa neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho leta v našom regióne.
V sobotu (25.7.) sa okrem dobrej hudby môžu návštevníci tešiť aj na jarmok remesiel a kulinárskych dobrôt. ,,Príde približne 20 remeselníkov, podávať sa budú lahôdky ako párance, langoše či pečené prasa," priblížil organizátor podujatia Peter Spodniak.

 

Barbara Dallosová

Dnes24.sk/TASR

LETNÉ FESTIVALY: Sitno Blues 2015

 

Jedinečný festival pre milovníkov dobrej muziky, dobrého jedla a ľudových remesiel sa uskutoční od 24.07.2015 do 25.07.2015, v nádhernom prostredí prírodného amfiteátra nad Počúvadlianskym jazerom a súčasne pod najvyšším vrchom Štiavnického pohoria, pod historickým SITNOM.


Hudobné podujatie Sitno Blues začalo písať svoju históriu v roku 2008, kedy areál nefunkčného lyžiarskeho strediska padol do oka skupine ľudí, ktorá hľadala možnosti ako pomôcť rekreačnej lokalite Počúvadlianskeho jazera. Daný priestor ponúkal možnosť na vytvorenie prírodného amfiteátra k realizácii kultúrnych podujatí pre návštevníkov v čase letných mesiacov.
Cieľom bolo ponúknuť návštevníkovi hudobné žánre a umelcov, ktorí sa vytratili z médií a z festivalových pódií. V roku 2008 si na provizórnom pódiu zahralo niekoľko malých amatérskych skupín. Dobrá odozva na túto aktivitu bola základom rozhodnutia usporiadať zaujímavé podujatie, ktoré by bolo netradičné a odlišovalo sa od ostatných podujatí, akých sa konajú desiatky po celom Slovensku. Oficiálne Sitno Blues začalo svoju históriu písať v roku 2009.


Pôvodným zámerom projektu bolo ponúknuť divákovi predovšetkým hudobné dianie v oblasti bluesovej hudobnej scény na Slovensku. Zameraním sa na tento žáner sa dospelo k názoru, že blues bol hudobným štýlom, ktorý použili aj vznikajúce hudobné skupiny v šesťdesiatych rokoch a preto sa jeho organizátori  zamerali na interpretov a hudobné skupiny, ktoré sa podieľali na hudobnom dianí v Československu v rokoch 1960 -1989.


Postupne predstavovali nielen bluesmanov, ale aj hudobníkov a skupiny z tohto obdobia. Svoju pozornosť sme neskôr sústredili aj na bluesové hudobné dianie v Európe a USA. Podľa možností predstavovali aj hudobné formácie zo zahraničia. Hudobná tvorba, osobnosti legendárnych hviezd, nostalgický návrat do minulosti boli základom toho, že Sitno Blues si získalo priaznivcov a návštevníkov, ktorí sem prichádzajú nie len zo všetkých kútov Slovenska, ale aj zo zahraničia.


Počas  realizácie podujatia na Sitno Blues účinkovali: Erich Boboš Prochádzka, L. Beňa, ZVA 12-28 band, Blues 8, René Lacko, Vl. Mišík & Etc, R. Hladík & Blue Effect, M. Prokop, L. Andršt, Buty, Čechomor, Vidiek, P. Hammel & Prúdy, P. Lipa, Wabi Daněk, Fešáci, P. Dobeš, A. Mikušek, P. Nagy & Indigo, Polemic, P. Cmorík Blues Band, Z. Bína, M. Šindelář,  Sean Carney (USA), Dani Robinson (USA), Hot Chicken (F), Crazy Hambones (UK/D), Blue Family (SRB), Raphael Wressing (A), P. Radványi, M. Ptaszek, J. Turtev, The Resonators, Synkopy 61 a iní.


Tento rok na festival zavíta skvelá muzika, v podaní umelcov a kapiel, ako:  Banda Americano (SK), Marcel Daniš a priatelia (SK), Jerguš Oravec & Band (SK), Silvia Josifoska Blues Band, Sima Martausová & Band (SK), Medial Banana (SK), Korben Dallas (SK), Peter Lipa Band (SK), Marian Čekovský Band (SK) a Polemic (SK)

 

Peter Škorňa

Magazín Hviezdy Ciest

Sitno Blues 2015

 

Konal sa festival pod najvyšším vrchom Štiavnického pohoria Sitno. Hudobné podujatie Sitno Blues začalo písať svoju históriu v roku 2008. Koná sa každoročne na Počúvadlianskom jazere pri Banskej Štiavnici. Za svoju existenciu sa Sitno Blues vyprofilovalo na multižánrový festival ale Blues si vždy našlo miesto v každom jeho ročníku.


Sitno Blues – Deň prvý
Ešte sa okúpať v jazere, správnejšie by bolo v tajchu, jednu čapovanú Plzeň, a ide sa na Sitno Blues. Najviac som sa tešil tento deň na dve „S“ (Silvia a Sima), ale nie preto, že sú ženy. Silviu som videl naposledy naživo ešte na novozámockom Klikfeste (tí čo si ho ešte pamätajú, vedia že to bolo poriadne dávno) a Simu som nevidel naživo ešte vôbec. Silvia, ako ju nazývajú kráľovnou bluesu predviedla so všetkými hudobníkmi na čele s Pánom harmonikárom Bobošom Procházkom skvelý výkon. Pesničkárka Sima, večne usmievajúce sa slniečko tak isto svojimi textami a hlasom potešila každú dušu. Prvý deň otvoril Marcel Daniš, ako sám hovorí posledný na Slovensku žijúci hudobník skupiny Provisorium s priateľmi. Zahrali staré dobre známe a krásne pesničky Deža Ursínyho a Jara Filipa, až sa obloha rozplakala. Zažili sme poriadnu búrku a zhruba hodinové prerušenie, ale pokračovalo sa. Mladý, ale už aj medzinárodne úspešný Jerguš Oravec s kapelou podal poctivý výkon ale najviac som sa obával Bandy Americano, boli fajn a roztancovali publikum.

 

Sitno Blues – Deň druhý
Doobeda lialo a každý hudby chtivý návštevník Sitno Blues sa v duchu modlil, aby do 16 tej vypršali všetky kvapky z oblakov. Nepodarilo sa, takže kúpanie pred festom odpadlo. Nie preto že pršalo, vtedy sa pláva výborne, ale blýskalo sa, a to už nie je ono. Ale tá Plzeň bola a s nádejou, že sa predsa len začne prvý koncert som šiel na miesto činu. Pršať nakoniec prestalo, ale začalo sa trochu neskôr, lebo bolo treba zahladiť stopy po vode na pódiu. Začal Majster Peter Lipa, už so slniečkom, lebo ako povedal, rád začína a potom má pokoj. Ako inak, začal zapájať obecenstvo na spev a vyhrážal sa, že to budú chcieť aj všetci po ňom…a stalo sa. Okrem toho nabádal fanúšikov aj na pitný režim, lebo ako vyhlásil: Čím viac pijete, tým viac sa vám bude páčiť ako hráme. Tradične super výkon, a všetkým sa páčil aj napriek nízkej hladine alkoholu v krvi. Nastúpila Medial  Banana s ich nákazlivým reggae a roztancovali ľudí pred pódiom. Táto kapela by mala asi vystupovať na každom festivale, aby rozhýbali publikum. Nastúpil  úspešný Korben Dallas. Chlapci podali kvalitný výkon a aj trochu pritvrdili, aby zahnali tie kvapky, ktoré s väčšou alebo menšou intenzitou už padali celý večer, ale ľuďom to nevadilo a zostali až do konca. Hrali s radosťou, po dlhšom čase zas len v trojici. Marián Čekovský zahriakol dážď, tak sa mierne stiahol, ale nie úplne. Je to muzikant telom aj dušou s neuveriteľnou energiou a hudobnými nápadmi, ktorý aj nastavovanie aparatúry riadil spevom. Podali s Henry Tóthom neuveriteľný výkon, ale aj ostatní hudobníci nezaostávali, najmä sa mi páčil spev Nataši Džunkovej, ktorú som dovtedy nepočul. Všetci v kapele sledovali Čekyho čo v ktorom okamihu vymyslí, lebo sa v jednej skladbe vystriedali blues, rock, metal, Bachove variácie. Super výkon, super zážitok. A to spievalo už aj celé obecenstvo. Pre mňa naj. Ešte nastúpil aj Polemic, ale tých som už bohužiaľ z istých dôvodov nevidel. Možno aj dobre, že som si nepokazil chuť po tom Čekym. Nie že by boli zlí, ale ani po dobrom obede si nedám hneď kávu a koláčik.

 

Dušan Teplan

Musicblues

© 2017 Sitnoblues Počúvadlo n.o.

webdesign Maťo Mišík | code WIX.com

This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now